INMUSIC

Trojčlenný šušťákový band v zložení: Jape – spev, gitara, sample (žltý šušťák), bubeník (červený šušťák*) a gitarista a klávesák (tmavomodrý šušťák) okolo siedmej pribehli na scénu a singlom Christopher and Anthony otvorili svoju mini show. Organizačné nepresnosti bohužiaľ zapríčinili, že množstvo ľudí prišlo až k záveru Japeovho vystúpenia a tak sa A4 zapĺňala len pomaly, čo však muzikantom zjavne nevadilo. Ich inštrumentálnu bizarnosť v pesničkách ako I Was A Man, alebo Floating, Jape oživuje svojím bezprostredným prejavom. Mimochodom, práve pesničku Floating z albumu The Monkeys At the Zoo Have More Fun Than Me, minulý rok prespievali The Raconteurs, americká bluesrocková kapela Jacka Whitea. Roztržite pôsobiaci chlapík občas vyzeral, že nevie kam z konope, dokázal to však bez akéhokoľvek pózerstva zúžitkovať vo svoj prospech. Aj z takej banality akou je ladenie gitary, alebo pokazený sampler dokázal spraviť komédiu. O ostatné sa už postarali často sarkastické, inokedy melancholicky pôsobiace texty, pojednávajúce o láske, drogách, alebo o výsmechu z konvenčnosti a komercie.

Jape - vlastným menom Richie Egan, podobne ako jeho kolegyňa Nina Hynes borí mýtus írskeho pesničkára, ako ryšavého chlapíka v zelenom svetríku s akustickou gitarou v jednej ruke a s plechovkou Guinneesu v druhej. Primiešava totiž do svojho pesničkárstva sample, elektronické spodky a agresívnejšie beaty - „protože beat pomahá žít.“ Iste, tento postup už dnes nie je ničím výnimočným. Zoberte si napríklad takých Kings of Convenience, Adema, alebo islandských Seabear. Ide len o to, že v porovnaní s Ninou Hynes, Jape pôsobí živšie, presvedčivejšie a zároveň lahostajne voči občasným technickým chybám. Ak aj občas pri speve zájde mimo svojich možností, vyznieva to skôr vtipne ako rušivo. Príkladom bola pesnička Gimme Some More z čerstvo vylisovaného EPčka Jape is Grape, ktoré ste si mohli kúpiť za ľubovoľnú cenu priamo od autora.

Po Richiem sa predviedli moravskí experimentátori, gitarista Vladimír Václavek a bubeník Miloš Dvořáček so svojim projektom mixujúcim inštrumentálnu profesionalitu, ktorú vrstvili do živých nahrávok. Tie potom vkladali priamo do skladieb a vytvárali tak podmanivú akustickú krajinu, ktorú ale bohužiaľ často rušila Václavkova nepočúvateľná angličtina. Koncert v ľuďoch zanechal zmiešané pocity a ja som celkom nepochopil prečo program nebol postavený v opačnom poradí.

*spisovne: šuštiak