INMUSIC

Pred samotnými Kvetmi vystúpil Prinz von Sternberk. Až na konci jeho (okrem pesničky o malom meste) nezaujímavého vystúpenia nesúceho sa v duchu „spev+gitara“ sa publikum dozvedá, že to bol vlastne producent kapely Leďo, inak bývalý člen Zóny A.

Po krátkej prestávke konečne prichádza hlavný bod programu. Publikum pod pódiom sa začína výraznejšie prebúdzať a víta svojich miláčikov. Živé Kvety začínajú koncert skladbami z krstenej novinky Bez konca (okrem dvoch pomalých skladieb odohrali celý album), postupne zahrajú aj osvedčené hity. Rozdiel je už na prvý pohľad zrejmý. Kým nové pesničky publikum skôr počúvalo, na staršie pecky aktívne reagovalo. Spolu s Luciou Piussi ľudia spievajú „dni ako komíny/ ako tulipány/ s dlhými nohami/ sú pred nami“ alebo silné „a sloboda je to, čo ťa najviac irituje/ sloboda je to, čo ťa uráža a rozčuľuje“. Je to krásne, počuť takéto slová z desiatok hrdiel naraz. Speváčka okrem vrodenej schopnosti získať si poslucháčov predviedla aj trochu zo svojho hereckého talentu. Napríklad, keď spieva pesničku Daniel Tupý, ktorá textovo nezostáva len pri samotnej vražde, ale posunie svoj význam aj ďalej.

Asi by nemala, ale torchu ma prekvapila strnulosť ľudí. Neviem, či to bolo vyšším vekovým priemerom prítomných, ale keď sa väčšina z nich nepohne ani pri takej punkrockovej tancovačke akou je Slovník živých slov, zdá sa mi to naozaj trochu nezvyčajné. Treba ale priznať i to, že čo publikum nevydalo zo seba počas skladieb, vynahradilo kapele po nich. Tlieskalo koľko mohlo, vydupalo a vykričalo si dva prídavky. Koncert sa tak natiahol na úctyhodné dve hodiny.

Osobne mi trochu chýbala aspoň stručná oficiálna časť. Predsa len šlo o krst. V krátkosti predstaviť cd, oznámiť, že sa niekde na boku dá kúpiť a vypočuť si jeden potlesk by uškodiť nemalo. Na druhej strane výborný koncert a kapela, ktorá sa teší z každej pesničky a potlesku je viac ako dôstojné pokrstenie albumu. Hlboké dojmy a pomaly doznievajúce pocity si odnáša každý.