INMUSIC

Za takú cenu by už ale človek očakával lepší support, než akým bola maďarská predkapela 30Y. Nielen v porovnaní s folk-rockovými Cold War Kids, s ktorými išli Muse na americké turné, pôsobili maďarskí rokeri, zaškatuľkovaní ako alternative/rock, prinajmenšom klaunovsky. Posúďte sami, ja nebudem zbytočne plytvať riadkami.

Úvodná Take a Bow, otvárajúca skutočný koncert, teda logicky pôsobila ako spasenie z rúk satanáša, minimálne pre polovicu prítomných. Bubeník Dominic Howard, basák Chris Wolstenholme a frontman Matthew Bellamy s lookom diablovho advokáta, rozbalili svoj set rovnako a s podobnou razanciou, ako pred takmer rokom vo viedenskej Stadthalle. Následne, príznačne pomenovaná Hysteria, pôsobila na rozohnený dav ako vysokofrekvenčná píšťaľka na nemeckého ovčiaka. A treba povedať, že kapela svoje publikum patrične ocenila.

Singel strieda singel (bohužiaľ), hit strieda hit (ako inak). Map of the Problematique, s úžasným drajvom podaná Butterflies and Hurricanes, alebo notoricky známa, pravdepodobne lysohlávkami podporená Supermassive Black Hole, sú okrem speváckych a inštrumentálnych výkonov, ako to už u Muse býva zvykom, obohatené o veľkoplošné projekcie, ktoré ešte viac pripaľujú pri členkoch publika. Mňa nevynímajúc. Blahodárny odpočinok prichádza len na chvíľu so zvukom Mattovho megafónu a skladby Feeling Good, aby sa vzápätí vrátilo ono vražedné tempo. Apocalypse Please, zastupujúcu v setliste album Absolution, nasleduje pre mňa zbytočná, uťahaná Soldier's Poem a o niečo živšia Invincible, podobne spracúvavajúca tématiku konca sveta. Po výbušne podaných singlovkách Time is Running Out a úžasnej New Born otvárajúcej album Origin of Symmetry, nastupuje popri Butterflies and Hurricanes vrchol hlavného setu - Stockholm Syndrome. Bellamy si svojim falzetom, svojou virtuóznou hrou na piáno a gitary privlastňuje a ovláda celú halu a ja mu to žeriem, podobne ako zvyšných pár tisíc ľudí. A človek sa ani nenazdá a je po všetkom.

Muse v sprievode potlesku a vresku na chvíľu  odchádzajú do zákulisia, aby sa s podobnými ováciami vrátili a spustili mnohými vytúženú Plug in Baby, pri ktorej mám chvíľu pocit, že som sa ocitol v Parížskom Zenithe na natáčaní ich staršieho DVD Hullabaloo. Tento pocit ma vlastne sprevádzal už od tracku Feeling Good , keď si Matt dovolil rovnaké konfetové divadielko ako v Paríži.

Keď sme už pri tom Paríži, je škoda, že si kapela nedá záležať na setlistoch rovnako, ako to robia na koncertoch v prominentných častiach Európy. V porovnaní s parížskymi alebo londýnskymi koncertami, ale dokonca aj v porovnaní s minuloročnou Viedňou, bol výber skladieb ten najchudobnejší, aký sa len dá zostaviť. Namiesto singlu z posledného albumu Black Holes and Revelations - Invincible a už spomínanej Soldier´s Poem (naozaj neviem, prečo figuruje v setliste) - sme mohli byť bohatší o dojmy z chuťoviek ako sú City of Delusion, Unintended alebo aspoň Bliss. Ako som ale na úvod písal, aj napriek tomu to nič nemení na dojmoch, ktoré vo mňe po koncerte zostali. Záverečná, pompézna hymna, Kinghts of Cydonia, ma nechala stáť s hladom po ďalších koncertoch uprostred nadšeného publika. Köszönöm Szépen Bellamy Bacsi.