INMUSIC

Odporný priestor bratislavskej Incheby sa pomocou bielych plachiet a poťahov na stoličkách mení na celkom príjemné miesto, scéna je vkusná, nie megalomanská. Už predskokan, pesničkár Joshua Radin, má veľmi dobrý zvuk, no prvé tóny Torinho Bösendorferu klincujú k sedadlu. Ďalší mýtus je prekonaný, Incheba sa dá nazvučiť aj dobre.

Koncerty aktuálneho turné Tori Amos sa držia koncepcie jej nového albumu American Doll Posse, kde má štyri rôzne alter-egá. V Bratislave sme videli Clyde, ktorá však nehrala len nové skladby Bouncing off Clouds, Beauty of Speed alebo Roosterspur Bridge, ale siahla aj po staršom materiáli ako napríklad Juarez, či Black Dove. Po šiestich skladbách Clyde mizne z pódia, aby sa za zvuku slávneho remixu Professional Widow jej doprovodná kapela pustila do jam session, na ktorej konci sa objaví prezlečená Tori a odpáli aktuálny singel Big Wheel

Zatiaľčo úvodný set ma relatívne stálu koncepciu, tak ten druhý je čistá sloboda. Tori si zahrá čokoľvek, na čo si zmyslí, nebojí sa improvizovať a keď zostane pred prídavkami na pódiu sama s piánom, získavajú jej skladby ešte väčší emocionálny náboj. Pri dynamických skladbách zase vyniká dokonalé majstrovstvo bubeníka Matta Chamberlina a basgitaristu Johna Evansa. Je však vidno, že Tori v Bratislave koncertuje prvýkrát a tak volí viac osvedčené skladby. Nechýbajú Cornflake Girl, Crucify, God alebo Bliss. Málokedy však znejú tak ako na albume. Ak by sme od jej koncertov chceli očakávať b-strany singlov, museli by sme cestovať viac na západ. Pri záverečnej, značne upravenej, Hey Jupiter stojí celá Incheba na nohách. Niet sa čomu diviť. Záver znamená aj vrchol večera.

A ani po koncerte sa mi nechcelo veriť, že niekto, kto znamená vo svete hudby toľko, ako Tori Amos zahrala v Bratislave a ja som jej koncert nevidel v Prahe alebo Viedni.