INMUSIC

Popri lahôdkach ako Screaming Masterpiece, alebo Beatservice – Video Jukebox si určite prišli na svoje aj obdivovatelia islandskej divy Björk. Okrem dokumentárneho filmu Medúlla, ktorému sa tu budem podrobnejšie venovať, ste mohli vzhliadnuť prierez všetkými videoklipmi Björk od tvorcov ako Chris Cunningham, Spike Jonze či Michel Gondry. V sobotu bola na programe projekcia koncertu The Sugarcubes, kapely, v ktorej Björk pôsobila od roku 1986 do 1992. Dvakrát sa premietal aj kratučký, jemne mystifikačný dokument o natáčaní videa k singlu Trimuph of the heart s presahom do islandskej mytológie. Spike Jonze v ňom režíruje skupinku priateľov, umelcov, mačiek a iných šialencov, ktorí sa pomocou pazvukov, human-beatboxu, aceppellingu Japonca Dukaku a za účasti vysokej dávky improvizácie snažia naspievať(?) kompletnú skladbu.

Vráťme sa však k Medúlle. Tento 45minútový dokumentárny film zachytáva celý proces tvorby albumu. Spolu s Björk máte možnosť chronologicky nahliadnuť do štúdií v Reykjaviku, Londýne, Salavdore, alebo New Yorku. Hlavnú kostru týchto epizód tvoria rozhovory s protagonistami, hosťami a ľuďmi, ktorí sa už dlhšiu dobu podieľajú na spolupráci so speváčkou. Možno vás podobne ako mňa prekvapí, že o humanbeatbox a "ľudské basy" sa na Medúlle postaral newyorský "gangsta-repa" Rahzel. Medzi hosťami sa tiež objaví spomínaný acepellista Dukaka, hosťujúci v skladbe Pleasure Is All Mine, či Mike Patton, ktorého možno poznáte ako hlavu projektu Peeping Tom či Fantômas. Patton sa podieľal na vokáloch k tracku Where Is The Line.

V kratších rozhovoroch Björk objasňuje, prečo sa po Vespertine rozhodla spraviť album postavený čisto na vokálnych prejavoch a využiť pri tom minimum živých nástrojov. Hovorí o akomsi návrate k prapôvodným hlasovým prejavom a využití ľudského hlasu ako hudobného nástroja. Dozvedáme sa tiež o ambícií zachytiť na albume akúsi pulzujúcu živočíšnosť.

Spôsob, akým je film nastrihaný, vám zaručí, že sa pri ňom ani na sekundu nebudete nudiť. Striedajú sa rozhovory, pohľad k mixpultu, alebo návšteva štúdií, kde sa divákovi ponúka "pohľad" na obnažený album. Práve pri štúdiových scénach si môžete všimnúť, aké je nesmierne náročné komunikovať a vysvetliť takému soundmanagerovi či doprovodnej vokalistke, čo za ruch, žuch alebo muhh to od neho / nej vlastne chcete. Zložitosť v tomto prípade ešte viac znásobuje využitie vokóderov a rôznych deformácií vokálov. Pomocou týchto hračiek ľudský hlas nahrádza basu, beaty či dokonca piano.

Pravdupovediac, práve pre túto vyšperkovanosť aranžov som si Medúllu nikdy neobľúbil do takej miery ako predošlé albumy. Iste, nájde sa tu pár priam majstrovských kúskov ako Who Is It, islandsky čarovná Oceania, alebo už spomínaná Pleasure Is All Mine, ale na druhej strane taká Where Is The Line (vrátane videa), ma pri každom ďalšom posluchu irituje viac a viac, až mám občas pocit, že to bol zámer. Medúllu som vždy považoval len za východiskovú cestu, po ktorej sa Björk pustila v čase, keď už nevedela "kudy, kam". Samozrejme, novinársky svet a kritici, do vysokej miery ovplyvnení mýtizáciou Björk, ju prijali nanajvýš otvorene. Ja si vždy radšej pustím temnejší Homogenic či Vespertine.

Po vzhliadnutí dokumentu som bol nútený predsa len sa na Medúllu ešte raz sústrediť a uvedomil som si pri tom, že ten album predsa len má niečo do seba. Proste rafinovaný dokument, ktorý vám otvorí cestu k samotnému albumu. A ambície tvorcov  sú splnené.

Momentálne sa na pulty dostáva album Volta, s ktorým sa Björk opäť snaží nahliadnúť niekam inam. Otázkou zostáva, či má ešte nejaké ambície únavne prekonávať vlastnú povesť.

Promo DVD poskytla distribučná spoločnosť Wegart.