INMUSIC

Sila tohto, už piateho albumu kapely spočíva v dvoch veciach. Prvou sú tradične brilantné texty, ktoré sa neboja povedať pravdu o tunajšej realite. Dokonca ani skladba Daniel Tupý, ktorá sprvu zaváňala prvoplánovosťou, vo finálnej fáze taká nie je. Lucia Piussi sa nepúšťa do miest, o ktorých nemá čo povedať a preto je všetko veľmi ľahko uveriteľné.

ešteže sú miesta kde nie je signál
ešteže nikto nezráta aká je túžba žiť silná
ešteže ľudia majú tváre a vravia o nich viac než memoáre
ešteže smrť si tyká s každým bez rozdielu raz a navždy
ešteže ani bolesť ani strach s nami neprekročia jej prah
(Lucia Piussi - Bez konca)

Druhá devíza je zvuková špinavosť. Zvuk Živých kvetov naživo a Živých kvetov z nahrávky je totiž rovnaký. Oproti minulosti v ňom nájdete menej punku a viac rockového pesničkárstva. Bez konca obsahuje presne to, čo aj ich minulé nahrávky – cit pre spevavé a úderné refrény, jednoduché, ale účinné melódie. Lenže na rozdiel od predchádzajúcich albumov nemá novinka žiadne viditeľne slabšie miesto. Všetky skladby pôsobia vyrovnane, priestor nedostala žiadna vata, nič čo by mohlo narušiť kvalitatívnu líniu.

Jednoducho, so Živými kvetmi nemusíte v ničom súhlasiť a nemusia sa vám páčiť, ale je nemožné ich tvorbu len tak prehliadať a nemať na nich vytvorený žiadny názor.

Kvety sú autormi protestsongov. To je kategória, ktorá na Slovensku nemá veľkú tradíciu a nemá ani pokračovateľov. Album Bez konca je dôkazom toho, že im môžete plne dôverovať.