INMUSIC

Tento rok v máji im pod Columbia Records vyšlo EP The Illnes. Zamiloval som si ho takmer okamžite a to sa mi v poslednej dobe nestáva veľmi často, rovnako ako sa mi nestáva často, že mi nahrávka po čase počúvania priamo evokuje obdobie, v ktorom som ju počúval. The Illnes je pre mňa rozkvitajúca jar takže s nastupujúcou jeseňou sa k nemu dosť často vraciam. Ale nie je toto len ďalší rýchlokvas, za ktorým sa za pár týždňov ani neobzrieme? Myslím, že takéto špekulácie sa kapele podarilo jednoznačne vyvrátiť albumom Control.

Control otvára rýchlejšia, krásne zaranžovaná Beautiful To Watch, ktorá vás vtiahne a už nepustí. Hneď od začiatku je jasné, že si kapela dala záležať na prvom dojme. The Illnes, ktorá už vyšla na jar, obsadila číslo dva a do albumu prekvapivo zapadá. Nasleduje ju aktuálny singel Passchendaele, pojednávajúci o jednom príbehu z obdobia prvej svetovej vojny. Vyniká tu Cookeov ťažko špecifikovatelný vokál, ktorý nie je zbytočne obťažkaný trendy britským prízvukom a frázovaním á la Kele Okereke (Bloc Party). Passchendaele je poháňaný klávesovými spodkami a melancholickými trumpetami. V podobnom duchu sa nesie aj nasledujúca The Curse Of Saul, či spomínaný singel Turn It Back, pripomínajúci sny, v ktorých najprv lietate a potom prudko padáte. A keď už sme pri singloch - ten druhý v poradí - Leni okrem úžasne vystavaného tanečného rytmu skrýva aj pôsobivé video. GoodBooks majú totiž pod kontrolou aj svoj vizuál, takže okrem artworkov, ktoré sú pastvou pre oči, sa oplatí venovať pozornosť aj klipom.

Kým prvá tretina albumu sa nesie v takmer tanečných ríffoch, stred osviežujú pomalšie skladby, ktoré ale v ničom nezaostávajú. Príkladom je Alice, ktorá má ako každý track na albume, ambície rozprávať nejaký príbeh, či už je to z prostredia Kafkovského románu, prvej svetovej vojny, alebo v tomto prípade tragickej lesbickej lásky. Po “len“ dobrej skladbe Good Life Salesman nasleduje asi najpomalšia Violent Man Lovesong a tu sa k slovu dostáva výraznejšie zefektovaná gitara a elektornika počuteľnejšia viac, ako v ktorejkoľvek inej skladbe. Priesečník rýchlejších a pokojnejších skladieb tvoria spočiatku nenápadné The Last Day a Walk Wih Me zdobené Cookeovím vysokodosahujúcim, ale elegantným falzetom. Control zatvára chuťovka Startstop nasledovaná obligátne zbytočným skrytým trackom.

GoodBooks majú schopnosť napísať pesničku tak, aby bola rýchla a úderná, ale na druhej strane dokážu spomaliť a vďaka tomu sa album nenesie len v jednej monotónnej rovine tj. nebude vás nudiť aj po viacerých posluchoch. Control totiž obsahuje len tie dobré a potom tie vynikajúce skladby. Nenájdete tu vyložene zlý track, problém je len v tom, že niektoré tracky už vyšli predtým ako singel, alebo na Epčkach. A aj keď je pravda, že kapela nedisponuje práve originálnym zvukom, je jednou z mála kapiel, ktoré dnes majú vlastný rukopis.