In medias res: Začínate čítať recenziu na jeden z najlepších albumov tohto roka. Čím si štvorica Animal Collective vyslúžila takúto chválu? Tym že v čase, keď všetky súčasné indie kapely znejú rovnako nahrá niečo, čo prekračuje všetky škatuľky, čerpá z minulosti, no zároveň neznie staro a hoci nepatrí k radio-friendly interpretom, nie je ani pekelne náročnou záležitosťou. Animal Collective nemôžete nazvať elektronickým združením a už vôbec nie gitarovkou. Čím teda sú? Predovšetkým sami sebou.
Jahodový džem je namiešaný najmä z chuti porušovať všetky pravidlá, ktoré sú v dnešnej populárnej hudbe nastolené. Nebudete tu počuť ani jedno sólo, žiadnu stavbu sloha-refrén-sloha-refrén. Namiesto toho dostanete zdravú infantilnosť, či úctu k minulosti a ľuďom ako Syd Barrett, ktorého zvukové hry neznejú smiešne ani po štyridsiatich rokoch.
Už od úvodnej skladby vás album neustále znepokojuje. Nedokážete si predstaviť, čo príde ďalšie. Toto napätie vás však nedrží len pri prvom posluchu, ale pokračuje a drží vás aj keď už máte skladby uložené v pamäti.
Bol by hriech vypichnúť akúkoľvek skladbu. Všetko totiž drží spolu až neuveriteľne kompaktne a album vás núti počúvať ho od začiatku do konca. Sympaticke je gesto kapely, ktorá poprosila internetových pirátov, aby po tom, ako uniklo na sieť prvých šesť skladieb pustili von aj zvyšné tri. Zážitok z vypočutia celého albumu je totiž určité silnejší ako počúvať jednotlivé skladby. Neznamená to však, že osamote nefungujú.

Strawberry Jam od vás očakáva štyridsaťtri a pol minúty sústredeného počúvania. Čo vy očakávate od neho po prečítaní tejto recenzie?
Promo CD poskytla distribučná spoločnosť Wegart
Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.