Ako by toho nebolo dosť, po úspešnom treťom albume Ma Fleur, vychádza tento mesiac The Cinematic Orchestra živé 4-trackové EP zachytávajúce ich koncert v Londýnskom multi-centre pre umenia Barbican.
Pod 4 trackovým EP si ale v prípade The Cinematic Orchestra nepredstavíte len ďalší rýchlo zbúchaný release, za účelom zarobiť čo najviac bubákov. Oprávnene. Veď takmer 40 minútová nahrávka je až po okraj naplnená organickou zmesou jazzu, soulu a malebných elektronických spodkov a samplov, medzi ktorými v prvých dvoch skladbách, dominuje hlas hosťujúcej zimbabskej (skúste vyskloňovať toto) soulovej speváčky Esky Mtungwazi. Mtungwazi v tomto prípade nahradila svoju vychytenejšiu, ale o nič lepšiu kolegyňu Fontelu Bass.
Ako to už v prípade The Cinematic Orchestra býva zvykom, nechýba tu skutočné muzikantské umenie. Nebudete sklamaný, či už sa jedná o rozprávkovú Familiar Ground, geniálnu a pre mňa v posledných týždňoch každodennú dvanásťminútovku Man With The Movie Camera, alebo úvodnú Breath, ktorá mi pri prvom posluchu vyrazila dych. Tá mimochodom vyšla aj ako samostatný vinyl singel doplnený o dve ďalšie skladby, albumovú To Build A Home a Colours. Koncert vo vašej obývačke uzatvára Channel 1 Suite, ktorá vás najprv pomalými pasážami zdanlivo uspí a potom vytiahne spať do života, hlavne prostredníctvom podmanivého občas až psychadelicky ladeného vokálu Patrica Watsona.
Janson Swinscoe a spol. naozaj vedia ako nato, nielen v štúdiu ale aj na koncertných pódiách. Šťastie pre nás, že naživo je to ešte o niečo lepšie ako z lpčka. K nám budú Cinematici najbližšie 3. októbra vo Viedenskom W.U.K.
Promo CD poskytla distribučná spoločnosť Wegart
Zatiaľ neboli pridané žiadne komentáre.